India.sk › Zápisník India 2006
13. Mt Abu
19. až 21. február 2006
Mt Abu bola naša definitívna rozlúčka z Rajastanom. Je to malá horská oblasť (22 x 6 km, 1.200 metrov nad morom) neďaleko hraníc s Gujaratom, do ktorej sa po kľukatých cestách musí autobus štverať asi hodinu. Kvôli chladnejšej klíme si kedysi obľúbené dovolenkové miesto maharádžov a britskej správy teraz užíva pospolitý ľud, teda jeho stredná a vyššia vrstva.
Po viac ako mesiaci cestovania Indiou sme sa konečne dostali na miesto, kde bol západný turista ohrozeným druhom. Čo-to nám napovedala už doobedňajšia cesta autobusom z Udaipuru, kde zloženie pasažierov bolo nasledujúce: dvaja Slováci, jedna Nemka, 3-4 páriky domorodých novomanželov na svadobnej ceste, mladé rodinky s deťmi, staršie manželské páry a hlučná skupinka chlapov v strednom veku. Všetci išli na dovolenku.
Nebyť toho, že sme sa ubytovali v hotelíku, ktorý bol jediným centrom západných travelerov, tak by sme stretli belocha možno raz za deň. Travelerský hotel sme si vybrali preto, lebo syn rodiny čo ho vlastní, robí každodenné výlety do okolitých kopcov. A na to sme sa už dlho tešili.
Slovenský lunapark
Už počas našej prvej prechádzky mestom sme sa nedokázali ubrániť zvláštnemu pocitu v bruchu. Nie, neboli to ďalšie žalúdočné problémy, ale skôr nostalgia domova. Dovolenkové centrum po indicky totiž úplne pripomína naše lunaparky či jarmoky - všade rôzne blikačky, stánky s občerstvením, varenou kukuricou (!), reštaurácie s plastovými stoličkami a stolmi, a hlavne, spústa obchodíkov s tým najgýčovejším kolotočovým tovarom. Dokonca sme objavili aj herňu nápadne pripomínajúcu tú v bývalom bratislavskom lunaparku (samozrejme sme neodolali a zahrali si jednu z hier).
Indovia sem nechodia za trekingom po kopcoch, ale za chladnejším počasím, nočným životom a člnkovaním sa po jazere v strede mesta. Načo by behali po kopcoch, veď dovolenka je na to, aby sa oddychovalo :)
Naše podozrenie z autobusu, že sa sem chodí aj na svadobné cesty sa postupne upevňovalo. Miestami ako Love Hotel, Honeymoon restaurant či Honeymoon sunset point sa to tu len hemžilo. Možno sa v chladnejšom počasí lepšie plodia deti :)
Miestnou raritou sú tzv. baba-gari, malé štvorkolesové káričky, do ktorých sa dá naložiť batožina alebo aj ľudia. Tie potom za pár rupií tlačia peší rikšiaci na miesto určenia...
Po kopcoch Mt Abu
Na druhý deň po príchode sme sa spolu so sprievodcom Lalitom, či Poonamom (???) a ďalšími travelermi vybrali na asi štvorhodinový trek po okolitých kopcoch. Keď som pred Lalitom spomenul, že som čakal ešte viac zelene, iba si vzdychol a povedal, že kvôli klimatickým zmenám dažde, aké si on pamätá, skončili pred piatimi rokmi a odvtedy zaprší iba veľmi málo. Dôkazom bolo aj umelé jazero, ku ktorému sme sa dostali zhruba po hodine šlapania. Chýbalo v ňom asi 10 metrov vody. Počkali sme, kým sa v ňom "studenokrvná" Britka a Novozélanďanka okúpali a pobrali sme sa štverať na jeden z kopcov obďaleč.
Popritom sme sa od nášho sprievodcu dozvedeli, že do miestnej rezervácie sa ani neoplatí chodiť, pretože kvôli nedostatku vody tam určite sľubovaného divožijúceho pantera, líšku či medveďa nenájdeme - jedine tak unudeného krokodíla v malom jazierku...
Pred obedom sme už boli na vrchole kopca, z ktorého bol výhľad na okolité kopce a horské údolie, ale aj úplne dole na polia, cesty a suché korytá riek pod Mt Abu. Pekný výlet! V ten deň sme našim nohám dopriali pohyb ešte raz, a to pri šľapaní na iný kopec, z ktorého sme pozorovali krásny západ slnka.
India je malá dedina!
Pri poobedňajšej sieste, keď sme sedeli pred hotelom a popíjali lassi prišlo milé prekvapenie - náš starý známy francúzsky Kanaďan Serge, s ktorým sme sa rozlúčili v Jaisalmeri a na chvíľu sme sa stretli na ulici v Udaipure. Serge býval v tom istom hoteli, a keď sme porovnali naše cestovateľské plány, zistili sme, že najbližších 10 dní máme spoločnú cestu. No my si už myslíme, že Serge je nám súdený, a že tak skoro sa naše cesty nerozídu :)
Vyhliadková jazda s indickými turistami
Na posledný deň pred odchodom sme si naplánovali poldňový sightseeing po celom Mt Abu. Autobus (40 Rs) plný indických turistov nás na obed vyzdvihol neďaleko nášho hotela. Sprievodca cestu popisoval v hindi a podobalo sa to skôr na nudný politický prejav ako na výklad krás okolia :)
Každopádne sme postupne zastavovali na miestach, ktoré sme chceli vidieť:
Brahma Kumaris Spiritual University a Om Shanti Bhawan bola prvá zastávka, ktorá nám objasnila prečo sa po Mt Abu pohybujú domáci aj západný ľudia v podivných bielych hábitoch. Boli to "študenti" spirituálnej univerzity, ktorá je zameraná na meditáciu a posilňovanie ducha...
Chrám Adhar Devi preveril, koľko po včerajších túrach naše nohy znesú. Množstvo schodov viedlo na vrchol hory, kde bol malý jaskynný chrám a krásny výhľad na okolie.
Dilwara Temples sú jedným z veľkých lákadiel Mt Abu. Množstvo jainistických chrámov (ktorých stavba začala v roku 1031) s detailne prepracovanými sochami na každom z nich. Škoda len, že fotografovanie je prísne zakázané a jedinú pamiatku nám sprostredkujú pohľadnice a zakúpené napálené CDčko...
Guru Shikhar je najvyšším kopcom Mt Abu ako aj celého Rajastanu (1.721 metrov). Ako inak, ani na jeho vrchole nemohol chýbať chrám, kde miestny mních dával rady do života hinduistom a tí tam nosili rôzne obety (napr. kokosové orechy).
Obhliadku sme zakončili pohľadom na západ slnka z jednej vyhliadky, avšak na rozdiel od včerajšieho za veľa nestál.
Skvelá na celom Mt Abu bola klíma - ani teplo ani zima. Miesto, kde by ste kľudne zostali trekovať aj týždeň, pokiaľ by ste však už nemali namierené do Ahmedabádu, tak ako my :)
Posledné namaste z Rajastánu posielajú
Polko & Stanka
Fotogaléria
