India.sk › Zápisník India 2006
12. Udaipur
14. februar az 18. februar 2006
Pokojny a tichy Udaipur (zalozeny v roku 1559 maharadzom Udai Singh II.) je povazovany za najromantickejsie mesto Rajastanu. Je to vdaka jazeru "Pichola", na ktoreho brehu lezia chramy, hotely, tradicne stare sidla "haveli", impozantny hrad, a v jeho strede svadobnu tortu pripominajuci biely palac. Zo vsetkych stran je mesto obklopene kopcami, na ktorych sa tyci zamok a svatyne. Ich nocne osvetlenie romantiku tohto miesta este umocnuje.
Romantika a luxus
Lake Palace, postavany z bieleho mramoru (v roku 1754), povodne sluzil ako letny palac maharadzov, no dnes je z neho exkluzivny hotel s malymi nadvoriami, kde rastu mangrovniky, je tam jazierko s lotusovymi kvetmi ako aj neodmyslitelny bazen. Palac je postaveny na malom ostrove, ten je vsak nim uplne zastavany. Jediny sposob ako sa nan dostat je ubytovat sa tam (375-1.100 USD/noc), skocit si tam na obed (od 1.200 Sk) alebo sa stat Jamesom Bondom:) Nie nebluznime, prave tu v Udajpure sa totiz natacala bondovka "Octopussy" a Lake Palace bol sidlom agenta 007. S Jamesom Bondom sa tak stretnete skoro vsade - takmer kazdy hotel ponuka svoju najlepsiu izbu s vyhladom na jazero pod cislom 007 a skoro kazda na turistov zamerana restauracia ponuka vecerne premietanie filmu Octopussy.
Nedaleko Lake Palace je na jazere dalsi maly ostrov "Jagmandir Island", ktoremu dominuju obrovske sochy slonov a skromnejsi palac, dnes uz luxusna restauracia s peknym vyhladom na mesto. Pristupny je len lodkou.
Na kopci nad mestom sa rozprestiera rozpravkovo vyzerajuci Sajjan Garh (Monzunovy palac) z 19teho storocia. Povodne sluzil ako astronomicke centrum, no neskor si ho jeden z maharadzov prebudoval na monzunovy a lovecky palac. Je z neho pekny vyhlad na okolitu krajinu - hlavne pocas zapadu slnka.
Podla tych, co Udajpur videli niekolko desiatok rokov dozadu jeho romantickost pomaly vytlaca komercionalizacia stareho mesta. To rastie najma do vysky, pretoze kazdy hotel chce mat "roof top" restauraciu s najlepsim vyhladom na jazero. Podla nas je to vsak stale miesto, ktore sa oplati navsivit a okrem ineho si vychutnat drahe, no takmer domace kolace s Capuccinom ci Caffee Latte. Skoro sme si na chvylu mysleli, ze sme doma na Slovensku, no ked priamo pred kaviarnou presiel obrovsky slon, hned sme sa spamatali :)
Nas luxusny hotel...
Do romantickeho Udajpuru sme prisli priznacne - na Sv. Velentina. Z autobusu sme sa vymotali velmi skoro rano - este za tmy. Dali sme na radu trevelerky, ktoru sme stretli v Jodphure, a riksiaka nasmerovali na hotel Panorama. Recepcny so zalepenymi ocami nam ukazal jedinu volnu dvojpostelovu izbu a s vdakou sme sa do nej zlozili a zaspali. Rano, ked vyslo slnko sme zistili ze izba je sice v pohode, ale strasne tmava - jedine okno bolo asi meter od druhej budovy. Nuz ale vsak sme neprisli obdivovat izby ale mesto, povedali sme si :)
No na druhy den sme zistili ze okrem toho, ze je v nasom "brlohu" tma a vecer nam v kupelni buchol kotol na teplu vodu, tiahne cezen aj neuveritelny prievan. A tak sme sa prestahovali. Nasa nova izba bola na druhom poschodi, mala vela, vela sklenenych (!) okien s vyhladom na jazero, nove zavesy, ciste svetlomodre steny pomalovane ornamentami, no proste luxus na aky sme neboli v Indii vobec zvyknuti. Jedinym jej nedostatkom bolo, ze nemala stastne cislo 007 - za taku izbu by sme museli zaplatit (az) 300 Rs :)
Prechadzka mestom
Stare mesto je jazerom rozdelene na dve casti, ktore spajaju 3 mosty. Dva z nich, pravdepodobne novo postavane, pripominaju konstrukciou tie v Benatkach. V jazere s trochu nazelenalou vodou sa na ghatoch (schodoch veducich k jazeru) umyvali muzi i zeny (niektore postarsie dokonca hore bez!), pralo sa tam, a na niektorych miestach nas nase nosy presvedcili ze sluzili aj ako toalety...
Stare mesto je poprepletane uzkymi cikcakovitymi ulickami a dostat sa z bodu A do bodu B znamena ist jednou ulickou do kopca, druhou z kopca a tretou zasa do toho isteho kopca, no pod inym uhlom. Ulicky lemuju hotely, restauracie a obchodiky s tunajsou specialitou - rucne malovanymi obrazkami. Skoro v kazdom obchodiku kde ich predavaju, sa mozete prihlasit do kurzu kreslenia a miestnu techniku (zameranu na detaily) vas radi naucia. Najmensie, no stale velmi pekne obrazky sa predavaju od 10 Rs a daju sa pouzit napr. ako blahoprajna karta. Komplikovanejsie a vacsie obrazy stoja uz ovela viac (nezalezi ani tak na velkosti ako na detailoch a pracnosti). Zaramovane by sa vynimali na kazdej stene:) Skoda, ze by dalsi trojmesacny transport po Indii neprezili...
Z chramov sa tu najviac vynima Jagdish Temple. Bol postaveny maharadzom v r.1651, je v nom cierna socha hinduistickeho boha Visnu Jagannath, pana vesmiru, ozdobeny je mnohymi do mramoru vyrezanymi reliefmi a vstup don chrania dva velke biele slony. Akurat, ked sme tam prisli, prebiehala puja (bohosluzba) a veriaci tam krasne spievali. Za zmienku stoji este Bagore-Ki-Haveli, stare a povabne sidlo niekdajsieho premiera postavene v tradicnom style, ktore sa nachadza hned pri najvacsom ghate. Obsahuje peknu vystavu a prezentaciu zivota Indickych mestanov z vyssich kast, unikatnu zbierku turbanov a bizardnu vystavu modelov z polystyrenu.
City Palace
Jednou z velkych atrakcii Udajpuru je City Palace (Mestsky palac, alebo skor hrad), ktory je najvacsim v Rajastane. Zacal ho stavat zakladatel mesta Udai Singh II a postupne ho rozsirovali a rozsirovali dalsi maharadzovia, aby nakoniec viac ako polovica bola uzavreta len pre najvyssiu smotanku. Navstevnikov ocari najma mnohymi prijemnymi zakutiami, vezickami, nadvoriami, arkadami, kupolami a predovsetkym balkonmi a terasami s vyhladom siroko-daleko. Komplex sa sklada z viacerych palacov so zelenymi zahradami, muzeom a predrazenou kristalovou galeriou, obchodikmi, restauraciami a dvoma hotelmi. Pre obycajnych travelerov nic dostupne :)
Zial, vsimli sme si aj zopar nezmyslov ako napriklad az 200 Rs poplatok za fotoaparat, ci vstupny poplatok do arealu palaca, ktory musite zaplatit aj napriek tomu, ze ste uz den pred tym v palaci vsetko videli a chcete sa iba dostat k molu s lodkami, ktore vas zoberu na plavbu po jazere. Zaujimave je, ze "City Palace" ma 100 percentny monopol na taketo (trochu neosobne a na indicke pomery trosku predrazene) plavby a ziaden iny subjekt turistov po jazere nevozi. No a ak si chcete pozicat moped, tak vam ho v Udaipure prenajmu podla poctu osob ktore sa na nom povezu a nie podla poctu pozicanych vozidiel...
Nase 4 dni v Udaipure
Cas sme tu okrem obzerani si pamiatok travili poflakovanim sa po starom meste, popijanim caju a dopriali sme si aj naozajstnu kavu a "zapadne" kolace. Zasa sa nam podarilo stretnut nasich znamych z predchadzajucich miest (Serge, Terry a Mike), obcas sme sa stretli a klabosili.
Na Udaipur by nam namiesto styroch stacili bohate tri dni, no nezohnali sme litok na autobus do Mt. Abu a tak sme museli pockat este den a zjest o nieco viac cokoladovych kolacov :)
Polko & Stanka
Fotogaléria
