India.sk › Zápisník India 2006
11. Pustny festival
10. februar az 13. februar 2006
Hlavnym dovodom navstevy Jaisalmeru bol tunajsi kazdorocny Desert Festival, ktoreho cielom je pritiahnutie turistov (domacich aj zahranicnych) za pomoci farebnych tavych sprievodov, pretekov, tancov a predstaveni rajastanskej kultury. Festival prebieha vzdy vo februari pocas splnu (preto nie je kazdy rok v uplne rovnakom termine) a predstavuje vrchol sezony pre domacich obchodnikov, taxikarov ci riksiarov a hotelierov, ktori na par dni vyrazne dvyhaju ceny a tesia sa na velke trzby. Udajne festival navstevuje okolo 25.000 ludi, no my by sme to odhadli na priblizne 10.000.
Den prvy - tavi pochod...
...sa pre nas zacal o 6:00 rano, kedy sme sa vybrali k nedalekemu jazeru Gadi Sagar, aby sme sledovali rannu Puju (nieco ako omsa), ktora mala "pozehnat" festivalu. Nakoniec bol pohlad na jazero zaliate prebudzajucim sa slnkom ovela zaujimavejsi ako samotna Puja, ale aspon sme sa tesili z dobrych fotiek :)
Samotny festival zacinal o 12nastej pochodom mnozstva vyzdobenych tiav, na ktorych sedeli este vyzdobenejsi taviari, hudobnici a laureati na titul Mr. Desert. Na cele sprievodu tancovali eunuchovia, za nimi pochodovali hudobnici a potom uz len same tavy a davy turistov okolo. Cela procesia sa v neuveritelnom upeku tahala mestom asi dve hodiny a koncila pri malom stadione na okraji Jaisalmeru.
Tam uz cakalo pripravene podium, vyhradene koridory s matracmi na sedenie a tabulkami informujucimi, ktora cast je komu urcena. Najlepsie sedenie v strede mali samozrejme miestni papalasi, armada, sponzori, po okrajoch indicki a zahranicni turisti a niekde vzadu miestna chudoba. Nuz, divne ...
Kedze sme prisli medzi prvymi, usli sa nam v nasom koridore najlepsie miesta (vpredu a s vankusmi na opretie).
Kupodivu sme tam postupne postretavali niektorych znamych z predchadzajucich miest: tipka z Jorksiru, ktory uvazoval nad investovanim do hotela v Pushkari, izraelsku dvojicu, ktoru sme stretli tamtiez, objavil sa aj Afganokanadan Terry a Serge sa coraz viac venoval pomerne hlucnej Kanadanke Rory.
Program bol zajimavy, aj ked obcas pripominal nasu dedinsku zabavu. Sutazilo sa v rychlosti a kvalite viazania turbanu, a to dokonca v dvoch skupinach - Indovia a zahranicni turisti, na ktorych sme sa pekne pobavili :) Spomedzi mnohych uchadzacov o uznavany a vysoko vazeny post Mr. Desert vybrala porota tohtorocneho naj... muza, ktory musel byt silny, bradaty a patricne obleceny. Volila sa aj najkrajsie oblecena a vyzerajuca Rajastanka Miss Moomal, ci detska dvojica, co najviac napodobnujuca postavy z rajastanskeho romantickeho pribehu, obdoby Romea a Julie. Po tom, co prisna porota zvolila najkrajsieho fuzaca, sa program skoncil vystupenim leteckych akrobatov. Skoro sme pustili do gati, ked jedno z lietadiel preletelo nad nasimi hlavami vo vyske cca 30m a pridalo plny plyn :) No ale pekne to bolo!
Program pokracoval vecer na inom stadione, kde divaci znovu patricne usadeni v "kastovnych" koridoroch, sledovali hudobne vystupenia, spevy a tance miestnych umelcov. Nas zaujalo velmi originalne recnicke umenie jednej z uvadzaciek. Vyrazy ako breathtaking, amazing, fabulous, ..... keep your sweet memories, hold your breath a put your hands together sme pocuvali dookola este dalsie dva dni. Unaveni zo skoreho vstavania a priduseni mnostvom prachu a piesku poletujucom vo vzduchu sme po necelej hodinke nechali Serga a Kanadanku hrkutat si a pobrali sa spat...
Den druhy - ako sme si po stovke zarobili...
Aby sme chytili dobre miesta v prvom rade, rozhodli sme sa trochu si privstat. Na dalsi stadion, ktory mal byt podla mapy cca 10 minut daleko sme slapali 3/4te hodinu. Tam uz boli pod platenymi baldachynmi pripravene dlhe rady stoliciek, ako inak, rozdelene podla prislusnosti k tej ktorej skupine. Usadili sme sa dopredu pod napis Foreigner Tourists a asi 1/2 hodinu sme tam vegetili sami. Program zacal o hodinku a my sme este chvilu nadavali na miestneho policajneho papalasa, ktory si v pohode priniesol 5 stoliciek a postavil ich priamo pred nas prvy rad. Marne sme sa ho vypytovali ci je normalne, ze sa citi ako zahranicny turista... Nuz policajti su asi vsade podobni :)
Najprv sa podla nam neznamych kriterii zvolila najkrajsie ozdobena tava. Sutaz vystriedal zaujimavy pretek, v ktorom si siedmi zucastneni taviari postaveni na startovacej ciare iba v trenirkach museli po metach vzdialenych asi 10 metrov od seba postupne obliect nohavice, obut sandale, obliect koselu, uviazat turban, zobrat podsedlo a sedlo, dat ich na tavu, osedlat ju a s nou potom dobehnut do ciela. Prvy, kto vysadol na osedlanu tavu akosi nezvladal jej spravne smerovanie, ale aj s obklukou (skoro zrazil rozhodcu) dobehol ako prvy do ciela :)
Okrem dobrych miest na sedenie bolo vyhodou ranneho vstavania moznost zapisat sa do roznych sutazi a reprezentovat tak nase male Slovensko. Dali sme sa nahovorit na pretahovanie lanom. 11 zahranicnych muzov proti 11tim dobre stavanym Indom (co im aj tak nepomohlo) alebo 11 tvrdo odhodlanych dievcin zvitazit z roznych kutov sveta proti 11 zenam v sari, ktore nemali ani najmensiu sancu :) A tak sa stalo, ze sme obaja zvitazili v svojich kategoriach a vyhrali kazdy po 100 Rs.
Najviac sledovanou, cisto zenskou sutazou bol beh s dzbanom plnym vody na hlave. Indky verzus cudzinky, resp. dve devy - v Indii zname sestry z Anglicka. Jedna pekna, sikovna a uspesna v tejto sutazi uz v predchadzajucom roku, druha stala v jej tieni. Tento rok si to prisli znovu vyskusat. Obliekli sa do kostymcekov s rukavickami ako sa na spravne anglicke lady patri a napriek nepohodlnemu obleceniu sa sestre c.1 podarilo znovu obhajit svoje prvenstvo, skaredemu kacatku zase prist do ciela s rozbitym dzbanom na hlave. Opat si ziskali sympatie aj posmech Indov.
Dalsim bodom v programe bolo tavie polo. Ako to opisat??? Asi najlepsie to vystihla nasa sikovna anglicky hovoriaca moderatorka: "there is something extremly satisfying to watch those brave men with long sticks to ride their camels and run after ball...". No ale z nasho pohladu to bola zabavna strkanica, ktora po pol hodine vyustila v jediny gol odmeneny obrovskym aplauzom. Prvych 5 minut to bolo celkom zaujimave, no ak by ten gol nedali, iste by hrali este dodnes :)
Miestnou specialitkou bola hra zvana Kabaddi. Domaci ju brali velmi vazne a vsetci Indovia ju velmi zaujato sledovali. Bolo to nieco medzi "Kralu, kralu daj vojacka" a hrou "Si to". Jeden prisiel do rohu k superovej skupine a so zadrzanym dychom musel tapnut jedneho zo superov a potom s krikom "kabaddi, kabaddi" utiest do rohu k svojim. Ak ho pri tom superi chytili, vypadol, ak nie, vypadol ten koho tapol. Prehralo druzstvo s 0 hracmi. No nezahrame si to doma??? :)
Pocas poslednej discipliny a staleho revu indickych fanusikov sme sa pobrali do hotela pospat si, aby sme boli sviezi na vecerny program.
No akosi sme prilis dlho spali ... co nam ale nevadilo, lebo na programe malo byt Camel Tatoo, co sme pochopili ako tetovanie tiav a na to sme kludne mohli prist aj 1/2 hodinku pred koncom. No na mieste sme zistili, ze to, co davy nadsene sleduju nema s tetovanim nic spolocne - boli to rozne pochody a skupinove "tance" na tavach - taka mala tavia spartakiada. Len co sme si nasli miesto na sledovanie, velkolepa sou skoncila. Nevadi, ved sme toho aj tak uz videli viac ako dost a to sa este festival neskoncil.
Den treti - pustne duny...
Na posledny den sme si spolu so skupinkou Svajciarov a nasim vernym Sergom objednali jeep, ktory nas mal povozit po okolitych atraktivnych miestach s konecnou zastavkou v piesocnatych dunach Sand Dunes. Dohoda znela 7 ludi, jeden jeep a 300 Rs na osobu. Nakoniec nam do auta napchali dalsich dvoch (treti sa uz na nase naliehanie nezmestil). No, esteze sme ako zalohu dali iba polovicu :)
Medzi "ciernymi" pasaziermi bola aj Danka, ktora vyzerala na sedemdesiat! Cestovala po Indii uz niekolky raz a dokonca v 68 bola v Tatrach :)
Prvou zastavkou bola Lodhruva, byvale hlavne mesto tejto oblasti, predtym ako sa presunulo do Jaisalmeru. Bol tam (v roku 1970 znovu postaveny) jainisticky chram. Inak pred vstupom do ich chramov sa nielenze vyzuva, ale naviac nemozete mat na sebe nic kozene a nesmu tam vstupovat zeny pocas "svojich dni"...
Zastavili sme sa aj pri Amar Sagar - vyschnutom jazere a dalsom jainistickom chrame. Nasledovala dedina odkial pochadza chalan z neslavneho hotela a krdel "ciganskych" deti, ktory nas tam obklopil. Stali nas trochu trpezlivosti, ci nervov, ale inak boli zlate :)
Posledna zastavka pred dunami bola Kuldhara - opustene mesto. Vraj ho ako vyraz nesuhlasu so svadbou mladuckej utesenej dievciny a despotickeho panovnika ineho vierovyznania zo dna na den opustili vsetci obyvatelia, pretoze nechceli pocitit pomstu ohrdnuteho zenicha. Povedali nam, ze vraj pred odchodom obyvatelia zakopali niekam zlato a striebro, a ked sa tento pribeh pred par rokmi dozvedel jeden Kanadan, zohnal si detektor kovov a v jednu noc ten poklad nasiel. No zial ho zatkla policia a vsetko mu zhabala :)
Konecne sme dorazili na duny. Boli velikanske, vsade kopa ludi, taviari robili kyvadlovu dopravu medzi parkoviskom a dunami, mali chlapci pobehovali s platenymi taskami a kazdemu nutili predrazenu Pepsi. S vodicom nasho dzipu sme sa dohodli, ze sa stretneme na parkovisku o desiatej, co malo byt hned po skonceni programu a vybrali sme sa po svojom.
Akurat sme stihli tavie preteky a vyfotili si stastneho jazdca a jeho uslintanu tavu. Potom uz zacal kulturny program plny tanca, spevu, hrania na indickych nastrojoch, no proste klasika poslednych dni. Za ucinkujucimi vysiel krasny mesiac a bola to celkom pohoda.
Na zaver sa konal akysi ritualny ohnovy tanec - kde si jeho ucastnici vkladali do ust zerave uhliky a vypluvali iskry, behali po zeravej pahrebe a nakoniec ju rozkopavali naokolo, co robilo krasne iskrive efekty. Bolo to naozaj nieco, zial bez blesku a v tlacenici novinarov sa to moc dobre nafotit nedalo. A to nehovorime o tom, ze disciplinovani turisti sediaci na svojich miestach vdaka vsade sa hmyriacej novinarskej mensine a vojensko-policajnej vacsine z toho nemali absolutne nic :(
Vsetko sa to skoncilo ohnostrojom a taviari sa potom uz len snazili zarobit posledne rupie za vozenie ludi k parkovisku. Dokonca sa nam medzi tolkymi tavami podarilo najst tie nase, s ktorymi sme boli na safari :)
Na parkovisku sme boli podla dohody o desiatej, no dzip nikde. A tak sme cakali. Auta a autobusy odchadzali, my sme sedeli, rozpravali sa, hovorili si, ze nase auto tu bude co nevidiet. A cakali sme. Nakoniec nam clovek pri stanku s cajom, kde sme mali meeting point povedal, ze mu vodic volal na mobil a ze bude meskat. Nezostavalo nic ine iba cakat. Prisiel po 1 a 1/2 hodine! Vynadali sme mu a rozhodli sme sa majitelovi hotela namiesto dohodnutych 300 Rs na druhy den dat iba 200...
Zbohom Jaisalmer
Rano v den odchodu sme si uzili dobre ranajky, cerstvu pomarancovu a ananasovu stavu. Deepak nam na 14:00 zabezpecil listky na sleeper (spaci) autobus do Udajpuru. Tahali sme sa nan s 10kg balikom vankusov, podusiek a prikryvok co sme u neho nakupili, pretoze sme ho nakoniec z Jaisalmeru postat nestihli. Pred odchodom sme sa stretli so Sergom, ktory sa prisiel prestahovat z Isharu do hotela k Deepakovi. Dali sme mu 100 Rs ako znizeny doplatok za dzip pre chlapika z Isharu. Serge sa s nami rozlucil, no uvidime, ci sa este niekedy niekde nestretneme - India je mala :)
Cesta do Udaipuru viedla cez Jodpur, kde sme prestupovali. Prvy raz sme sa podujali cestovat spacim autobusom a boli sme velmi zvedavi, ako taky bus vyzera. Je to vlastne zvyseny autobus, dole su velke pohodlne sedadla pre tych, co chcu cestovat posediacky. Po malom rebriku sa da vysplhat hore do kajutky. Na jednej strane su jednotky a na druhej strane double. Da sa tam v pohode zavriet zasuvacimi dverami a mate tak 100percentne sukromie. No viac vam asi napovie nasa fotka.
Na polceste sme dostali defekt, no Indovia by mohli byt dobri technici vo formule 1, lebo vymena velkeho kolesa im trvala iba 10 minut.
V Jodhpure sme zistili, ze mame listky na dalsi bus na uplne zadnu kajutu, co by bolo na indickych klukatych cestach velmi nepohodlne. No vysvetlili sme sprievodcovi, ze nam v zadu byva velmi zle, a ze mu ovraciame autobus ak nas neda inde. Asi mal svoj autobus rad, lebo nas prelozili dopredu, hned za vodica :)
Nuz tak sladke sny a dufame, ze este sladsie prebudenie v Udaipure...
Namaskar!
Stanka & Polko
P.S.: A este raz pripominame - ak niekedy pojdete do Jaisalmeru, urcite sa vyhnite hotelu Ishar Palace - jeho majitel je podvodnik a prehana to s rumom. My sme mali stastie, ze sme tam nakoniec nebyvali, no i to malo co sme s nim mali docinenia nas riadne odradilo :)
Fotogaléria
