India.sk › Zápisník India 2006
27. Mamallapuram, Chennai, Pondicherry
6. až 11. apríl 2006
Po dvoch nociach vo vlaku (s jednodňovou prestávkou v Madurai) sme sa tešili na izbu a hlavne sprchu. Plánovali sme zostať niekoľko dní v prímorskom Mamallapurame a počas toho podniknúť celodenné výlety do Chennaiu a Pondicherry...
Mamallapuram
Mamallapuram je jedno z miest, kde sa na svojej ceste po južnej Indii zastaví takmer každý cestovateľ. Je to pokojné mestečko, známe svojimi vzácnymi, do skaly vytesanými chrámami a hlavne kamenármi a sochármi, ktorí ich vytesali a ktorých je tu stále neúrekom.
Aj keď sme si vrámci šetrenia plánovali nájsť ubytovanie za 50 až 100 Rs (čo tu je možné aj počas hlavnej sezóny), nechali sme sa zlákať hoteliérom, ktorý nám v cene izby (za 150 Rs) ponúkol aj bezplatné sa kúpanie v hotelovom bazéne. Bazén to bol pekný, starostlivo udržiavaný s čistou, poriadne nachlórovanou vodou. No odmietnite to :)
"Do you want something?"
Asi 5 minút na to ako sme sa zložili v izbe s malou terasou, objavil sa jeden zo zamestnancov hotela: "Do you smoke? You want marihuana?" spýtal sa. "No, thanx, we do not smoke." Odpovedali sme s úsmevom. Hmm, no tomu sa hovorí hotelový servis :)
V priebehu prvého dňa nás na ulici oslovili ešte zo päťkrát, ďalšie dni sme to už radšej nepočítali. Stačilo ak niekto len začal "Do you ..." a hneď sme ho prerušili "Sorry, no smokers". Občas sme si zažartovali a s vážnou tvárou sme im odpovedali, že trávu nie, ale že či nemajú heroín či crack... Nuž, hipisácka komunita, ktorá toto miesto pre západniarov "objavila" tu niečo za sebou zanechala :)
Miestni tu ale dávajú prednosť alkoholu. "Wine shopov" (špecializovaných obchodíkov s alkoholom) tu bolo požehnane a pilo sa rovno na ulici (čo sme v Indii videli prvý raz). Škoda len, že pivo nemali chladené...
Temple a iné pamiatky...
V Mamallapurame sú dve slávne, no nie extrémne zaujímavé pamiatky. Ide o kamenné chrámy a vozy Five Rathas, ktoré pred 200 rokmi objavili briti zahrabané v piesku a Pobrežný chrám (Shore Temple), ktorý sa hrdo týči nad morom. Oba reprezentujú Pallavský architektonický sloh. Za vstup zaplatíte 5 USD, no uvidíte takmer to isté čo spoza plota. Ich ospevovaná krása nás neočarila, nezapôsobili na nás ani svojou výnimočnosťou. Možno to bolo zapríčinené neznesiteľným teplom, možno tým, že už sme počas troch mesiacov videli stovky, možno tisíce chrámov. Oveľa zaujímavejšie boli bezplatné "atrakcie" ako Arjuana Penance (reliéfy na skale) a vysekávané jaskynné chrámy v okolí.
Neďaleko Mamallapuramu je chrám Vedagirishvara, ku ktorému treba zdolať 550 schodov. Naše unavené bosé nožičky museli hopsať po slnkom rozpálených schodoch. Hore sme objavili jednoduchý, no mysteriózny chrám, kam sa hinduisti chodili klaňať Šivovi. Trochu nás namosúrilo zistenie, že aj napriek dole zaplatenému poplatku za fotoaparát, je fotografovanie v chráme prísne zakázané.
Po zbehnutí množstva schodov sme dlho čakali na autobus našim smerom, no aspoň sme mali čas podebatiť si s miestnymi. Tu prinášame prepis jednej takej debaty:
Mladý domorodec: "bla bal bla bla" (vyrozumieme, že pýta cigaretu)
Polko: "English?"
Domorodec: "bla bla bla"
Polko: "Aha, asi ni..."
Polko ide kúpiť najlacnejšie cigarety a ponúkne ho...
Domorodec: "bla bla bla"
Polko: "Nemáš za čo starec. A po slovensky asi tiež nevieš, že?"
Domorodec: "bla bla bla"
Polko: "No jasné, starý môj, ale anglicky by si sa mohol naučiť"
Domorodec: "bla bla bla" a ukazuje na chrám.
Polko: "Aha, no krásny chrám máte, len tých schodov bolo veľa. Počúvaj, autobus do Mamallapuramu nejaký príde? Ja len, že aby sme tu nečakali ako trúdi a nič.
Domorodec chvíľu pozerá, potom sa zasmeje a niečo hovorí ďalším. Dvaja z nich sa pridajú a naznačujú, že by si tiež dali cigaretku. Dostanú po jednej. Zástup, ktorý sa odrazu za nimi vytvoril, však vyfasoval iba informáciu že trafika je vedľa :)
Za pár minút prichádza bus a my sa lúčime so slovami "...keď pôjdeš okolo Bratislavy, ozvi sa, skočíme na pivo..."
Ďaľším "pamiatkovým" miestom bola Craft village Dakshinachitra, skanzen s umeleckými remeslami južnej Indie. Návšteva sa oplatila, pozreli sme si dokument o južanských tradíciach, obzreli zvonku i znútra originálne staré domy, ktoré sem premiestnili z iných oblastí, zabavili sme sa na tieňovom divadle a Stanka si dala pomalovať ruky hennou :)
Tsunami...
Mamallapuram je jedným z mnohých miest na juho-východnom pobreží, ktoré koncom roku 2004 zasiahla tsunami. Zhodou náhod, práve tu sa v tom čase nachádzali Danka a Hojso, kamaráti naši milí, ktorí tsunami šťastne prežili. Tu najdete ich príbeh
Tsunami tu zabila niekoľko ľudí, medzi nimi aj deti hrajúce sa na pobreží. Dnes ju pripomína iba zopár billboardov proklamujúcich pomoc tej-ktorej charity, malé narýchlo postavené dediny so slamenými domami, kam premiestnili rybárov z pobrežia a hlavne spústa nových farebných loďiek. Tie dostali v rámci pomoci obetiam a veľa z ních má na sebe nápis aká organizácia ju rybárom venovala. Našli sme jednu s nápisom "Help from Austria".
Keď sme sa prechádzali po pobreží, oslovil nás jeden z rybárov, že má pokazený motor na lodi a že je obeť tsunami, či mu nedáme peniaze na opravu. Asi sú tu na súcit turistov zvyknutí...
Krokodílov ako hadov...
Medzi Mamallapuramom a Chennaiom je skvelá krokodília a hadia farma. Slabá hodinka autobusom, 20 Rs vstupné a môžete pozorovať zručných chovateľov hadov ako narábajú s najjedovatejšími plazmi Indie a trpezlivo zbierajú ich jed. Tentoraz žiadni pouliční krotitelia kobier hrajúci na píšťalke pred bezzubou tancujúcou kobrou, ale tvrdí chlapi žijúci s hadmi dlhé roky...
Farma je však hlavne krokodília, a tých sa v nej nachádzajú stovky z rôznych kútov sveta. Môžete si priplatiť pár rupií a zriadenci nahádžu krokodílom surové mäso. Niektorí turisti tak urobili, no krokodílom bolo také teplo alebo boli natoľko prežratí, že sa ledva pohli a mäsko zožrali iba ak im padlo rovno do papule...
Parotta - večne živá
Občas dostávame mejly s otázkami čo tu mi chúdence vlastne jeme. Keďže Mamallapuram má veľa dobrých reštaurácií, máme príležitosť niečo o jednej špecialite - parotte napísať.
Práve tu totiž vrcholilo naše "Parottové obdobie". Parotta je indický druh chleboviny: z jemnej múky (maida?), vody a oleja sa zamiesi cesto, rozvaľká, zošúľa na pásiky, tie sa skrútia do slimáčikov, pricapnú alebo jemne rozvaľkajú na placky. Tá sa hodí na naolejovanú panvicu a po chvíľke je hotové skvelé jednoduché jedlo, ktoré sa môže jesť samotné, či ako príloha s nejakou omáčkou. Alebo sa do cesta pridá syr a je z toho skvelá cheese parottka, mňam! Namiesto tanierov sa na juhu často používajú banánové listy, čo pocit z exotických jedál ešte umocňuje...
Iná dobrota, ktorú sme tu oneskorene objavili je Badam Milk, jemne zhustené mlieko, ochutené vanilkou, kešu orieškami a niekedy aj sušeným ovocím. No čo vám budeme popisovať, šup do Indie a vyskúšať!
Ďaľšie naše obľúbené jedlo, ktoré si často objednávame po celej krajine, je Palak Paneer. Je to vlastne špenát s kravským syrom, konzistenciou pripomínajúcim tofu. V Mamallapurame sa Stanka rozhodla, že sa ho naučí variť. V jednej reštaurácii jej ukázali ako na to a potom sme si navarené aj ziedli. Dobé bolo! Chete to skúsiť aj vy? Na konci tohto denníka nájdete recept :)
Hubert a Lila
To je poľský párik, ktorý sme stretli v Bombay a v Goa. No a ideme si len tak po ulici v Mamallapurame, hľadáme miesto, kde by sme si dali našu večernú parottu a tu zrazu niekto volá naše mená. Obzrieme sa a neveríme vlastným očiam - naši drahí poliaci :)
Odvtedy čo sme ich zanechali v Goa tam kvasili a prišli do Mamallapuramu až dnes. O dva dni na to mali let z Chennaiu domov. V Poľsku neboli už 4 roky, pracovali v Austrálii a potom 7 mesiacov cestovali po juhovýchodnej Ázii. Aj sme im trochu závideli, že uvidia kamarátov a rodinu, no to iba na chvíľku, kým sme si nespomenuli koľko zážitkov nás ešte do toho momentu čaká :)
Druhý ďeň sme si s nimi šli pozrieť Pondicherry a večer sme mali rozlúčkovú párty. Hmm, dúfam, že sa máte fajn, kamaráti naši...
Pondicherry
Tri hodinky na juh sa nachádza "morská čerešnička", aspoň tak sme si preložili názov Pondicherry. Ide o bývalú francúzsku kolóniu, čo je hravo viditeľné pri pohľade na architektúru, policajné uniformy a na čisté ulice. Okrem pitia lacného alkoholu (je to jedno z bezdaňových miest), návštevy ašrámu Sri Aurobinda a motania sa po uličkách tu nie je viac čo objavovať. A my sme spolu s Lilou a Hubertom za jeden deň absolvovali všetko. Pri prechádzke uličkami s utešenými farebnými domčekami s krásnymi zákutiami a záhradkami sme sa cítili ako niekde na Francúzskej riviére. Ašrám bol zaujímavým miestom, sršala z neho harmónia a pokoj. Okolo kvetinového oltára, hrobky Shri Aurobinda meditovali ľudia, nasávali z kvetín energiu a nikto tu nerozprával. Zvlášny kľud na rušnú Indiu.
Ašrám Sri Aurobinda a jeho francúzskej ženy, oslovovanej ako "matka" (ktorí už dávno zomreli, no následovníkov majú stále) má aj akúsi kolóniu pri mori menom Auroville, zopár kilometrov na sever. Je to zaujímavé miesto, kde dlhé roky žije zmes západniarov a domorodcov. Budujú si tam "raj na zemi", ktorého súčasťou je obrovská sférická meditačná hala pokrytá zlatými diskami...
Najbizardnejší zážitok sme však mali z návštevy pristaničného baru. V Indii nájdete dva druhy barov, ktoré sa dajú rozdeliť na bary a pajzle. Prvý, do ktorého sme chceli ísť, neprijímal "ladies". Druhý pajzel naozaj stál za ten zážitok. Museli sme ísť na otvorenú terasu na poschodí, lebo na prízemí bol neuveriteľný puch. Hore na terase okrem alkoholu podávali nejaké mäsové jedlo, no ponukám na obed sme odolali. Popíjali sme pivko (ladies si ho miešali so Spriteom) a pozorovali ako to v takom bare chodí...
Po terase pobehovali zajace vypustené z malých klietok. Mohli sme len dúfať, že nie sú súčasťou ponúkaného mäsového menu. Na lavici pri stole oproti pospával unavený Ind a ostatní mali z nás zábavu - ženy v takom podniku ešte v živote nevideli :)
Nuž, pokecali sme, popili, zaplatili a išli na autobus naspäť do Mamallapuramu...
Chennai
Chennai alebo po starom Madras je v Indii štvrté najväčšie mesto. Je to miesto, kde sa ešte stále vyrábajú úžasné britské motorky "Royal Enfield" takmer na vlas rovnakej konštrukcie ako počas II. svetovej vojny.
Tiež je to mesto s milými a nápomocnými obyvateľmi. Pri pátraní po starej pevnosti sme zablúdili k slumom na kraji železnice. Mnohým by pomyslenie na slum nahnalo strach, no my sme tu stretli zlatých ľudkov, ktorí mali veľkú radosť z toho, že sme ich fotili a potom im ukazovali na displeji fotografie. Dúfame, že adresa bude správna a že im nejaké budeme môcť neskôr aj poslať :)
Zo samotného mesta sme toho veľa nevideli. Pozreli sme si starú pevnosť, v ktorej však vystavali nejaké štátne administratívne budovy a všade sa to hemžilo vojakmi, George town a rezervačnú halu na stanici, kde sme si rezervovali lístok do Bhubaneshwaru. V tom teple jednoducho viac nešlo. Nabudúce keď sem prídeme, určite mienime preskúmať starú časť mesta Mylapore, pozrieť si západ slnka na plaži Marina beach, blikanie neďalekého majáka, potúlať sa po miestnych filmových štúdiach a zúčastniť sa natáčania nejakého tamilského filmu :)
Takže do skorého videnia Chennai a Tamil Nadu, ešte sa uvidíme...
Stanka & Polk:o)
Linky:
www.chennaibest.com
www.chennaionline.com
A sľúbený recept na "PALAK PANNER":
Čerstvé špenátové listy, 1-2 paradajky, 2 chilli papričky, rozdrvený cesnak udusíte v troche vody, kým suroviny dostatočne nezmäknú, aby ste ich mohli rozmixovať na drť - zmes. Na ďaľšej panvici medzitým orestujete na oleji nakrájanú cibuľku, trošku cesnaku, tuhý ovčí syr (príp. tofu), po chvíli pridáte rozmixovanú zmes, soľ, čierne korenie, masalu, koriander (príp. iné korenie podľa chuti) a tajnou ingredienciou je kúsok zázvoru. Necháte to všetko na minútku prevariť/dusiť a môžete podávať s ryžou alebo chlebom chapati.
Dobrú indo-chuť!!!
Fotogaléria
