India.sk › Zápisník India 2006
26. Madurai
5. apríl 2006
Brzdy nášho vlaku zaškrípali na stanici v Madurai niečo pred piatou ráno - o pol hodinu skôr ako sa plánovalo. Aj to sa v Indii stáva. Škoda, že práve vtedy, keď nám to moc nevyhovuje... So zalepenými očami sme našli úschovňu batožín, kam sme si dali batohy. Nocovať tu nebudeme, Madurai je iba zastávka na ceste do Mamallapuramu a my sme už mali lístky na ďalší nočný vlak :)
Farebný chrám
Madurai je jedno z najstarších pútnických miest v Indii, známe vďaka chrámu Sri Meenakshi-Sundareshwarar. Dvanásť veží chrámu postavených v architektonickom štýle zvanom "Dravidian" je ozdobený množstvom farebných sôch zobrazujúcich bohov, bohyňe, démonov, zvieratá a rôzne mystické postavy. Denne ho vraj navštívi okolo 15.000 pútnikov, miestnych a turistov.
Vďaka nášmu skorému príchodu sme sa do chrámu dostali za úsvitu spolu s prvými pútnikmi. Žiaľ, tú najdôležitejšiu časť - vnútro chrámu je prístupné iba hinduistom. No aj tak nám sprístupnené časti stáli za návštevu. Chramový komplex je plný malých i väčších svätýň. Z božstiev tu prevažoval Ganéš - hinduistický boh so sloniou hlavou prinášajúci šťastie a prosperitu. Aj keď už samotný chrám a sochy sú zaujímavé, nám sa najviac páčilo pozorovať hinduistov počas rannej "puje" (obrad) ako sa modlia, klaňajú svojím bohom a ako im prinášajú rôzne obety (najčastejšie kokosové orechy a kvety). Pred sochou Ganéša niektorí oddaní pútnici pohybmi napodobňovali slona, čo bolo pre nás nezasvätených trošku komické :)
Chrámový (živý) slon dával za rupiu požehnanie a dokonca sme si všimli jedného veriaceho ako naschvál šľapol do jeho exkrementu čo asi považoval za požehnanie :)))
Po chráme sme sa motkali tak dve-tri hodinky, až nás hlad vyhnal do ulíc nájsť si nejaké chutné raňajky. Chrám je obklopený niekoľkoposchodovými "empóriami", obchodmi ponúkajúcimi všakovaké indické suveníry za neuveriteľne premrštené ceny. Obchodníci sa snažia k sebe prilákať turistov ponukou krásneho výhľadu na chrám práve z tej ich najvyššej strechy. Hore sa dokonca vyveziete výťahom, no dole musíte prejsť cez všetky zákutia empória a odolať snahám predajcov usadiť vás, ponúknuť vám čaj a niečo vám predať. Ak už sedíte a v ruke držíte čaj, potrebujete veľa psychickej sily na to aby ste odolali. My, ostrielaní indiáni, sme si samozrejme nesadli a obchodom len tak preleteli :)
O pár dní neskôr sme z Rough Guide zistili, že sa na jednu z najvyšších, 43 metrov vysokých veží dalo vyliezť za menší úplatok a pokochať sa pohľadom na chrám a mesto. Lonely Planet zase raz zlyhal...
Dlhočizný deň...
Po opustení chrámu sme si uvedomili, že je vlastne ešte stále ráno. Pred nami bol celý deň a náš nočný vlak do Chennai v nedohľadne. Madurai toho okrem Sri Meenakshi templu nemá veľa čo ponúknuť. Je tam veľmi strohý palác s múzeom, zopár menších chrámov, kvetinové trhy a potravinové trhy, a to je vlastne všetko. Aj keď rušné uličky plné cyklorikší, býčich a konských záprahov lákali, motať sa po nich v takom teple by znamenalo veľké investície do nákupu vody a prepotené oblečenie, v ktorom sme mali stráviť esťe nočnú cestu vlakom :)
A tak sme Thirumalai Nayak palác a trhy zobrali vlažným tempom, so zastávkami v mnohých reštauráciach na cool-drinky. Nakoniec sme našli azyl v preklimatizovanej internetovej kaviarni. Deň sa vliekol ako cyklorikšiak hore kopcom, nakoniec sme sa však večera a nášho vláčiku dočkali. Sri Meenakshi určite stál za tu zastávku, no tešili sme sa aj na tých niekoľko dní, ktoré strávime na jednom mieste. Pred nami bol Mamallapuram a rozlúčka s morom. No o tom zas inokedy, žiaľ, asi nie tak stručne ako dnes :)
Vaši pútnici
Polk:o) & Stanka
Fotogaléria
