India.sk › Zápisník India 2006
33. Dharamsala
7. až 8. mája 2006
Zaspatý vlak...
Najpohodlnejším spojením medzi Amristarom a Dharamsalou je kombinácia vlaku a autobusu. Jeden z vlakov do Pathankotu odchádzal okolo obeda a po 2 a pól hodinovej ceste sme mali v pohode stihnúť bus do Dharamsali. Toľko teda teória...
V praxi sme sa pred obedom v Amritsare natlačili k usmievavým pútnikom do zadarmo-busu, ktorý nás za pár minút dopravil od Zlatého chrámu na vlakovú stanicu. Tam sme si kúpili lístky do Pathankotu a šup na vlak. Zhruba v polovici cesty sme zastali na nejakej zapadnutej stanici uprostred ničoho a stáli sme, stáli a nič sa nedialo. Všetci pasažieri boli pokojní, veď to sa tu asi stáva pravidelne. Jedine my sme znervózneli z dlhého a pre nás nevysvetliteľného čakania.
Po hodine sme videli odchádzať rušňovodiča, no pohľad do kabíny lokomotívy nás upokojil - boli tam ďalší dvaja. Staničný predajca čaju, vody a kadečoho iného sa tešil z veľkej tržby...
Po dvoch hodinách sme sa šli prednostu stanice spýtať čo je vo veci a on nám odpovedal "ok, moment, going" a spod fúzov vyceril štyri zostávajúce zuby. Staničný predajca čaju, vody a kadečoho iného sa ceril ešte viac...
Po troch hodinách sme sa už potili v stojacom vlaku ako kone a nič nenasvedčovalo, že by sme sa mali pohnúť. Staničný predajca čaju, vody a kadečoho iného vypredal všetky zásoby vody...
Po 3 a pól hodine okolo nás presvišťal rýchlik z Jammu, všetci nadšene naskákali dnu a vlak sa konečne pohol...
Neznámy Pathankot
Cesta do Pathankotu teda trvala namiesto 2 a 1/2 hodiny takmer 6 hodín, a to nás ešte vyložili na stanici ďalej od centra, aj keď podľa lístku sme mali končiť až tam... Naskočili sme do zdieľanej rikše a doviezli sa na oprsklú autobusovú stanicu. Tam sme zistili, že najbližší bus odchádza až neskoro večer a do Dharamsaly by sme tak dorazili v noci. A to sme tam ešte mali presadnúť na ďaší bus, ktorý by nás doviezol do McLeod Ganj - miesto nad Dharamsalou, kde sídli Dalailáma a tibetská exilová vláda a kde je aj väčšina guest housov či reštaurácií. Mission Impossible povedali sme si a pobrali sme sa pohľadať nejaký nocľah.
Na tretí pokus sme našli jednoduchú a lacnú izbu, zložili sa a pobrali obzrieť si toto neznáme mesto. Centrum Pathankotu nás prekvapil množstvom obchodíkov, stánkov s ovocím a hlavne nespočetným počtom zlatníctiev. Vyzeralo to tak, že sa sem zbiehajú bohatší ľudia zo širokého okolia za kúpov šperkov či honosných sárí.
Západní turisti sem zavítajú málokedy a tak na nás ľudia vrúcne mávali a zdravili sa. Ako sme tak kráčali uličkami, zaujal nás stánok ovešaný akýmisi šatami vyrobenými z 5 a 10 rupiových bankoviek. Tie boli pospájané kancelárskou zošívačkou a pravdepodobne slúžia na uctenie si a ošatenie bohov. Jeden postarší chlapík nadšený naším záujmom trval na tom, že jeden takýto výtvor zavesí Polkovi na krk. Polko sa jeho snahe a Stankinmu škodoradostnému smiechu neubránil ...
Úzkokolajka
Ráno sme sa rozhodli zameniť autobus za úzkokolajku, ktorá prechádza údolím Karga. Vláčik je využívaný prevažne miestnymi, ktorí sa vďaka nemu pohodlne dostanú do dedín, kam nevedú poriadne cesty. Okolo obeda sme vystúpili v dedine Kangra a po krátkej ceste rikšou sme našli správny autobus smer Dharamsala.
Ako sme pomaly stúpali do hôr, počasie sa príjemne ochladzovalo. Slnko zašlo za mraky, z ktorých začalo popŕchať. Tesne pred Dharamsalou sa jemný dážď zmenil na búrku s krupobitím, s vrcholom v čase nášho rýchleho prestupu na autobus do McLoad Ganj :)
Mokrí ako myši sme odhodili ovievatká zakúpené vo Varanasi a vystúpili sme v spirituálnom centre tibetského budhizmu. Teda nie tak úplne...
Turistická nirvána...
Väčšina ľudí prichádzajúca po prvý raz do Dharamsaly očakáva akési budhistické spirituálne centrum. Turisti tu však narazia na množstvo reštaurácií, obchodíkov so suvenírmi, turistických agentúr, zmenární a žobrákov postihnutých leprou. A nasleduje sklamanie, pretože takmer všetko je tu o biznise. Na ulici tibetské ženičky predávajú momo (zeleninové pirohy), ktoré sa však cenou a ani chuťou nevyrovnajú tím z Darjeelingu. Počas sezóny sa dobré ubytovanie v McLeod Ganj hľadá ťažšie a až na štvrtý pokus sme si našli zaujímavú izbu so sklenenými stenami za smiešnych 125 rupií.
Ešte aj miestne, relatívne nové budhistické chrámy nám prišli po Sikkime nezaujímavé. Obišli sme Dalailámovú rezidenciu, navštívili priľahlý chrám, tešili sa z pohľadu na modliacich sa starčekov a starenky.
Jeden večer sme sa rozhodli spestriť si večerný program a z ponuky tunajších troch minikín, kde na veľkoplošnú obrazovku premietajú všetko - od amerických trhákov po skvelé dokumentárne filmy o Tibete či Indii, sme si jeden zaujímavý vybrali. Snáď sa nám ho podarí v Dillí zohnať, aby sme Vám ho mohli sprostedkovať. Born into Brothels bol dojímavý dokument o živote detí prostitútok v "červenej" vykričanej štvrti v Kalkate. Áno, aj v tak naoko puritánskej krajine ako je India, kde sa svadby dohadujú a každý verí v nejakého boha, je prostitúcia a AIDS veľký problém...
Ďalší večer sme navštívili predstavenie miestneho muzikanta, ktorý hral na typické tibetské nástroje a spieval vlastné, tibetské a ladakhské piesne. Za dva dni sme mali pocit, že poznáme celú Dharamsalu a objavovať tu už niet moc čo. Pomaly sme mysleli na Manali a Himaláje.
Aby sme sa moc nepoflakovali, urobili sme si aj výlet k neďalekým vodopádom a k dedinke Bhagsu, 2 kilometre nad McLeod Ganjom, plnej Izraelcov, lacných hotelov, reštaurácií a dílerov himalájskeho hašišu a búrlivého nočného života...
No a čo sa nam nestalo? Nebudete veriť ale len tak na ulici sme ho stretli! Nie, nie Dalailámu :) Sérgeho nášho milého, kanadského francúza, s ktorým sme sa rozišli pred dvoma mesiacmi v Aurangabáde. On pokračoval vo svojej ceste severom a by sme sa vydali na juh. V Dharamsale bol už 3 týždne a práve sa vrátil z Vippasany - meditačného kurzu a bol z neho zjavne mimo. Musel tam 10 dní sedieť, mlčať a meditovať:)
Bol to posledný deň nášho pobytu a tešili sme sa, že sme sa opäť videli. A vyzerá to, že sa ešte uvídíme v Dillí - my letíme 8meho a on 6teho júna :)
Ráno sme sa pobalili a vydali na cestu do údolia Parvati Valley a do Manali. No to ako sa nakoniec zmenili naše plány a o útrpnej ceste s mnohými prestupmi sa dočítate v nasledujúcom denníku...
Tashi Delek
Polko & Stanka
Fotogaléria
