India.sk › Zápisník India 2006
23. Kumily a Periyar
27. až 26. marec 2006
Útek do hôr
Dosť bolo vlhka, horúčavy a potenia sa! Ide sa do hôr! Trajektom o šiestej ráno do Ernakulamu a odtiaľ 8 hodín autobusom do Kumily - vstupnej brány do prírodnej tigrej rezervácie Periyar.
Kým na pobreží už sezóna končí, tu v kopcoch sa ešte poriadne nezačala a tak sme si vychutnali pokojnú atmosféru tohto vysokohorského rekreačného strediska viac-menej bez prítomnosti iných travelerov a čo bolo ďalšou výhodou, zjednali sme tunajšie predražené ubytovanie na 200 Rs.
Po dlhšom čase sme mohli vybaliť spacáky, mikiny a šľapky zameniť za topánky. Príjemná vysokohorská klíma (cca 1.500 metrov nad morom) nám prišla vhod a lesy, z časti podobné tým našim, nám pripomínali domov.
Kumily je horské mestečko vybudované na ceste do Periyaru. Poskytovanie služieb a ubytovania vyzerá byť jeho hlavným príjmom a treba povedať, že to robia dobre. Videli sme tu veľa pekných hotelíkov ako aj útulných rodinných domov, kde miestni ponúkajú "homestay" izby. V posledných rokoch si tu ľudia rozšírili svoje domy a izby ponúkajú turistom za ceny vyššie ako je indický priemer, no pre západniara stále znesiteľné... V homestay, kde sme bývali my, mali 6 pekných izieb a početná rodina sa tlačila v siedmej.
Nad miestnou architektúrou asi drží palec samospráva, lebo domy sú tu väčšinou zladené s okolím a niektoré hotely ponúkajú aj veľmi príjemné prírodné chatky, inšpirované kultúrou miestnych domorodcov. Všeobecne sme mali pocit, že sa tu ľudia snažia zosúladiť s prírodou a horským prostredím všetko čo sa dá. Obchodíky pri ceste do parku ponúkajú všakovaké suveníry z prírodných materiálov, koreniny, čaje, kávu, masáže a ajurvedické liečiteľstvo. Skrátka, príjemné mestečko, no to sme sem obdivovať neprišli...
Divé slony, diviak a medveď...
Prírodná rezervácia Periyar (777 štvorcových km) má síce v názve "tigria", no vidieť tu tigra stojí veľa peňazí a šťastia. Za nimi vás totiž zoberú džípom a výlet trvá niekoľko dní, čo aj dosť stojí. Každopádne my sme sa sem ani tak nevybrali za tigrami ako skôr divými slonmi.
Nemilo nás prekvapilo, že vstupné do parku sa pre cudzincov oproti minulému roku zdvojnásobilo čo poriadne zatriaslo našim rozpočtom. No ani po zaplatení 300 rupiového vstupného nemáte ešte vyhraté, pretože to vás oprávňuje k pohybu iba po asvaltovej ceste, ktorá vedie k okraju jazera. Tam si môžete vybrať z mnohých aktivít ako je trojhodinová, celodenná a nočná túra po parku so sprievodcom, celodenná plavba na bambusových pltiach, či dvojhodinová plavba loďou po hrádzy. My sme sa rozhodli pre prvú a poslednú možnosť. O siedmej sme už stáli pri jazere a podávali si ruky s našim sprievodcom z lesnej správy. Ten nás bambusovou plťou prepravil cez jedno z ramien hrádze a potom sme už len šľapali po exotickými bylinkami navoňanom lese. Ukazoval nám rôzne vtáky, hmyz, motýľe, stromy, rastliny, vysvetľoval na čo sú a ako ich domorodí obyvatelia používajú. Bolo to veľmi zaujímavé, no my sme sem prišli vidieť divé slony vravíme mu... A on, že áááa .... na to musíme mať veľké šťastie, nie každý ich tu počas návštevy parku uvidí. Tak sme skleslo šľapali ďaľej, až zrazu nám začal náš sprievodca niečo gestami ukazovať. Zastavili sme na jednej čistinke a tam pred nami sme ich videli! Slonia rodinka si postávala na lúke neďaleko vody. Postupne sme sa približovali no náš sprievodca bol stále ostražitý, ešte má v pamäti, keď tu jeden zmätený slon zlomil postaršej turistke panvovú kosť, pretože niekto z ich skupiny fotil slona s bleskom!!! Keď sme si ich poobzerali a nafotili čo sa dalo, slony sa pobrali preč - najskôr naším smerom, no keď nás zacítili, otočili sa a išli inam. Wow, to bol zážitok. "You are lucky" zahlásil náš sprievodca ... akoby sme to sami nevedeli :)
Ako sa tak predierame lesom, kráčame po chodníčkoch a čistinkách, zrazu nás sprievodca zastaví a nadšene ukazuje smerom do kríkov "look, there is a big bear!" Stanka síce jeho nadšenie nezdieľala, ale naozaj, medvedisko sa tam predieralo kríkmi. Jediné, čo sme z neho však cez to húštie videli bol jeho veľký čierny zadok, ktorý nám za pár desiatok sekúnd zmizol z dohľadu. "You are very lucky" znova skonštatoval náš sprievodca. No a? Však máme dobrú karmu :)
Prechádzka sa už pomaly končila a my sme sa vracali nazad k jazeru, keď sme všetci spozorneli. Z kríkov vedľa nás sa ozývalo podivné fuňanie. Potom, ako sme videli medveďa nám nebolo všetko jedno... Náš statočný strážca zobral do ruky kus dreva a pobrali sme sa s malou dušičkou ďalej. Za ďalším kríkom sme ho uvideli - prasa jedno divoké. Pozrelo sa na nás a s krochtaním sa rozbehlo schovať sa. "You are wery lucky", počuli sme do tretice. A pretože si nás tento milý sprievodca obľúbil, ukázal nám aj svoju vzácnu sovu, ktorú sám objavil vo vetvách stromu :)
Spokojní, že sme videli divé slony a dostali sme aj bonus v podobe medveďa, diviaka a sovy sme sa s naším sprievodcom rozlúčili. Smutné je, že za vstup a rôzne atrakcie sa v parku platia naozaj slušné peniaze, no zamestnanci z nich veľa nemajú. Priemerný plat "lesníka-sprievodcu" je 3.200-3.800 rupií... Snáď mu urobia radosť aspoň naše fotky, ktoré mu čoskoro pošleme.
Plavba po priehrade
V centre parku je veľké umelé jazero, ktoré postavili Briti v roku 1895, aby mali kde zvieratá piť, či kúpať sa. Plavbu po ňom ponúkajú lesníci ako aj Keralská štátna turistická agentúra. Rozhodli sme sa pre lacnejšiu lesnícku variantu a vydali sa na dvojhodinovú plavbu v starej, hlučnej cca 40 miestnej loďke. Pôvodne sme si mysleli, že hluk motora odplaší všetko v okolí piatich kilometrov, no zvieratá si už naň asi zvykli. Na konároch odumretých zaplavených stromov sedeli rôzne vtáky a v diaľke pri brehu sa pásli štvornohé zvieratá pripomínajúce jelene (len nemali parohy...).
Ak majú turisti šťastie, môžu z loďky vidieť slony. Kto by predpokladal, že my sme to svoje ešte nevyčerpali? :) Dva slony si len tak postávali na brehu a pozorovali nás. A my samozrejme ich. Loďka spomalila, aby si ich turisti mohli dobre obzrieť, odfotiť a išlo sa ďalej.
Po hodine plavby sme sa ocitli pri priehrade, kde sme sa otočili a šli nazad do prístavu. Naši dvaja sloníci už na brehu len tak nepostávali, ale rozhodli sa preplávať na druhú stranu. Loď zastavila a my sme pozorovali ako sa dva obrovské balvany pomaly prevalujú z boku na bok, choboty nad hladinou a plavajú k druhému brehu. Úžasné! Aj keď sme dúfali, že divé slony uvidíme, vôbec sme si nemysleli, že toľkokrát za jeden jediný deň, z tak blízkej vzdialenosti a dokonca že budú aj plávať...
Slony sa vyštverali na breh, ukázali nám zadky a pobrali sa svojou cestou. A my tiež. Rikšou sme sa zviezli k nášmu "home stay" a celý večer sme sa tešili z toho čo sme videli...
Čaj
Ďalší deň sme sa rozhodli obzrieť si čajové plantáže, čajovú továrničku a koreninové záhrady. Keďže nás predchádzajúci deň v parku finančne poriadne vyžmýkal, rozhodli sme sa požičať si bicykle a presúvať sa z miesta na miesto na vlastný pohon...
Prvým cieľom bola 15 kilometrov vzdialená továreň na spracovanie čaju. Po prvých kilometroch klesania dolu po kľukatej ceste sme si uvedomili, že cesta nazad bude zničujúca....
V továrni nám za malý bakšiš jeden zo zamestnancov rýchlo poukazoval a povysvetľoval proces spracovania čaju. Tu je v skratke: nazbieraný čaj sa suší a zbaví sa veľkej časti svojej vlhkosti. Potom sa pomelie, poseká, fermentuje, usuší, vytriedi, zabalí a predá :)
Zaujímavé je, že od nazbierania po zabalenie uplynie iba pár hodín...
Koreninová záhrada
Neodvratnú cestu nazad do kopcov sme si uľahčili - bicykle sme naložili na rikšu a vyviezli sa na vrchol. Odtiaľ to bolo už len kúsok do koreninovej záhrady, kde sme sa za 50 rupiek dozvedeli čo-to o koreninách, kvetinách, liečivých bylinkách, ovocných stromoch a ich účinkoch a využití v medicíne, resp. ajurvéde. Prezradili nám, že najlepším kšeftom je pestovanie vanilky, za ktorú dostanú za kg najviac. Veľkým biznisom v tejto časti Indie je aj pestovanie čierneho korenia, kardamónu (robia z neho výborný čajík) a ... Každá druhá bylinka bola dobrá na žalúdok, liečila rakovinu či pomáhala pri nevoľnostiach v tehotenstve :)
No a to už bol koniec nášho vysokohorského pobytu. Rozhodli sme sa vrátiť do tepla, dokončiť našu plavbu cez backwaters a oddýchnuť si v príjemnej prímorskej Varkale. No o tom zas až nabudúce :)
Vaši Indiáni
Polko & Stanka
Webstránka Periyar Tiger Reserve
Fotogaléria
