India.sk › Zápisník India 2006
21. Bangalore
22. až 23. marec 2006
Indické Silicon Valley
Pre bežného turistu je hlavné mesto Karnataky - Bangalore, zaujímavé iba tým, že je to jedno z najmodernejších miest Indie. Ťaží hlavne z IT biznisu, ktorý sa tu už niekoľko rokov raketovo rozvíja. Bangalore je indickým centrom vedy a technológie a väčšina softwarového biznisu sa deje práve tu. Prakticky všetky nadnárodné počítačové firmy tu majú na okrajoch mesta vybudované obrovské komplexy, kde indickí IT špecialisti ťukajú do klávestníc. Skúsený a šikovný programátor si tu môže mesačne zarobiť až okolo 50.000 Rs (cca 37.000 Sk).
Administratívne budovy bánk, firiem a luxusné vežiaky sa sústreďujú hlavne v okolí Mahatma Gandhi (MG) Road a jej spojnica s Bridge Rd je plná fast-foodov, obchodov s elektronikou a butikov. Bangalore je jedno z mála miest v Indii, kde nie je problém nájsť supermarket podobný tým našim.
Mesto je pomerne zelené, sú tu udržiavané parky a rozľahlá botanická záhrada. Veľkým problémom je však nedýchateľný vzduch, hlavne v okolí veľkých ciest. Kým v iných veľkých mestách museli prebudovať pohon autobusov a rikší na zemný plyn (v Bombay sú rikše v centre dokonca zakázané úplne), tu na to dosť kašlú...
Návšteva indických exkolegov
Hlavným dôvodom, prečo sme do Bangalore zašli, bola plánovaná návšteva Greenpeace India. Kanceláriu majú pomerne od ruky a tak sme za rikšu (ktorej vodič nakoniec nevedel presné miesto ani nájsť) zaplatili neuveriteľných 80 rupií. Vystúpili sme v lokalite, kde sa mala kancelária nachádzať, no identifikovať správnu ulicu bolo nad naše sily. Miesto bolo plné dvoj-troj poschodových domčekov a množstvo malých ulíc s rovnakým názvom sa navzájom kolmo križovali. Rozhodli sme sa spýtať vrátnika v telekomunikačnej budove, ale pri recepcii sme si všimli chlapíka s tričkom a batohom s logom Greenpeace. Bol to človek z kancelárie, ktorý prišiel zaplatiť účet za telefón :)
Poradil nám, kam máme ísť, že on by nás tam zaviedol, ale tu to bude mať na dlhšie. Tak sme sa podľa jeho rád vybrali rovno, pri transformátore doľava, potom na ďalšej vpravo a tam to malo byť. No nebolo. Transformátor tam bol na každom rohu jeden a akosi sme nevedeli, ktorý ten zlatý chlapík myslel. Po 1/2 hodine blúdenia pri nás zastavil zelený (!) moped a na ňom ten istý malý zavalitý grínpisák. Naložil nás za seba (nie, v Indii nie je čudné voziť na motorke troch, dokonca aj štyroch ľudí), moped zabral a za pár minút sme už stáli pred malým bielym domom. Predstavili sme sa, vysvetlili sme kto sme, čo sme a že by sme radi videli ako tu fungujú. Zhruba 25 ľudí tam bolo natlačených do niekoľkých miestností (na fundraisingu tam sedelo 7 ľudí v jednej miestnosti), steny vyzdobené plagátmi, každý tam usilovne ťukal do počítača či telefonoval. Na Indiu pracovné nasadenie nevídané... Popredstavovali nás skoro celému osadenstvu (riaditeľ celý čas telefonoval a tak sme mu iba zamávali), čo to sme sa povypytovali, čo to nám aj odpovedali, chvíľu sme klábosili, potom zneužili ich internet, poďakovali sa, rozlúčili sa a to bol koniec našej návštevy. Chceli sme ešte stihnúť pomotať sa po MG Rd, dať si tam kávičku, nakúpiť v supermarkete a pozrieť si neďaleký park. Tento raz sme však nasadli na bus, ktorý nás na miesto doviezol rovnako rýchlo ako rikša ale za desatinu jej ceny.
Pošta a obrovský had...
Na druhý deň sme už dvíhali kotvy. Keďže do Kochi sme sa rozhodli ísť opäť nočným vlakom, batohy sme si ráno hodili do úschovne na stanici a mali pred sebou ešte jeden celý deň v Bangalore. Prvá ranná cesta viedla na hlavnú poštu, odkiaľ sme do Dillí poslali ďalší obrovský balík s vecami ktoré, sme po ceste nakúpili.
Špinavý bangalorský market nás príliš neoslovil a hrad bol v rekonštrukcii. Posledná zaujímava atrakcia bola veľmi pekne udržiavaná botanická záhrada. Našli sme si lavičku v tieni stromov a dve hodinky len tak podriemkávali. Potom sme si pozreli veľmi úboho zariadené Governmental Aquarium a vybrali sa na prechádzku po záhrade. Pri jednom z jazier mladíci pokrikovali a udierali do vody dlhými palicami. Išli sme sa teda pozrieť, čo sa to tam deje. Vo vode plával takmer trojmetrový had, ktorého nakoniec vylovili a zabili. Hmm, mohli ho radšej dať do toho akvária, bolo by tam konečne niečo zaujimavejšie ako kapre...
Pobrali sme sa pohľadať lacný internet, v ktorom sme strávili niekoľko hodín a potom už bol čas ísť na stanicu. Tešili sme sa, že sme zasa v pohybe a že sa budeme môcť čoskoro nadýchať čerstvého morského vzduchu. Zaľahli sme na lehátka Kanniyakumari Expressu a sladko zaspali...
Vaši spotení Indiáni
Stanka & Polko
Fotogaléria
