India.sk › Zápisník India 2006
19. Goa
12. az 17. marec 2006
Goa predstavuje vrchol primorskeho plazoveho turizmu v Indii. Mnoho Indov tam chodi na dovolenky a ovela viac Indov o tom iba sniva. A samozrejme, tento raj objavilo uz aj neuveritelne mnozstvo zahranicnych turistov a cestovatelov.
O jej popularite sme sa presvedcili uz v nocnom vlaku z Bombay. Miestenky na lehatka sme dostali do "turistickeho" vozna, kde bol pomer Indov a cezpolnych 50:50. A vsetci sli do Goa...
Trocha z historie
Dve veci robia Gou tak pritazlivu - prostredie a jej kolonialna historia. Goa bola pod portugalskou spravou, co je dodnes postrehnutelne skoro na kazdom kroku. Architektura a potomkovia kolonistov davaju malym mestam europsky nadych, je tu pomerne silna krestanska komunita, kostoly, ovela vacsi poriadok, mensia chudoba a o trochu menej krav na uliciach :)
Portugalci od 16teho storocia postupne rozsirovali svoj vplyv z maleho uzemia nazvaneho Old Goa do okolitych provincii. Ich cielom bolo dostat pod kontrolu obchod s koreninami. Postupne sem prisli jezuitski misionari a zacali stavat kostoly a obracat domorodcov na krestansku vieru. V 18stom storoci vytlacili Portugalcov Indovia zo strednej Indie, aby ich na kratko vystriedali Briti. Portugalci spravovali Gou do roku 1961, kym tam nevpochodovala indicka armada a nepripojila ju ku krajine.
Goa ma dnes najvyssi prijem na obyvatela zo vsetkych statov Indie. Jej hlavne prijmy plynu z farmarstva, rybarstva, tazby zeleznej rudy a samozrejme z turizmu. Pieskove plaze s palmami, prijemne nepokojne more a zelena priroda vo vnutrozemi sem dnes taha tisice turistov.
Cestovatelia a usadlici
Vela turistov sem prileti priamo, stravi tu 2-3 tyzdnovu dovolenku a ide domov. Samozrejme tu stretnete aj mnozstvo travelerov, ktori tu oddychuju od klasickej Indie a po par tyzdnoch pokracuju vo svojej ceste. Je tu vela ludi, co tu zostavaju aj niekolko mesiacov a nezriedka sa objavia aj zapadniari co sa tu usadili natrvalo...
Videli sme tu mnoho rodiniek s malymi detmi, ktore sem prisli na dlhsi cas alebo tu ziju. Niektori si tu otvorili restauracie ci hoteliky, alebo tu prevadzkuju nejaky biznis. Aj my by sme si vedeli predstavit napriklad pracu cez internet a z penazi, ktore by u nas nevystacili ani na slanu vodu by sme si tu zili spokojne a bez stresov :)
Arambol
Z vlaku sme na poslednu chvilu vystupili v Perneme na severe Goi. Po niekolko hodinovom cakani na autobus a tvrdohlavom odmietani ziskuchtivych riksiakov sme sa za 3/4 hodinku nadskakovania po znicenych cestach dostali do dedinky Arambol. Je to jedno z miest, kde turizmus este nedosiahol sialene rozmery a kde sa da v klude uzivat si more a slnko za rozumne (na slovenske pomery smiesne) sumy. Po troche hladania sme si nasli doteraz najlacnejsie ubytovanie - bambusovu chatku na streche jedneho z hotelikov za 70 Rs (50 Sk). Prijemne cez nu pofukoval morsky vanok, mala terasu, elektrinu, ventilator a postel s matracom z kokosovych vlakien. Proste romantika ako ma byt! :)
Arambol ma dve zaujimave casti - plaz s prilahlymi restauraciami a hlavnu ulicu plnu obchodikov pre turistov. Indov a zapadnych turistov tu bolo rovnaky pocet, teda az na to, ze turisti si tu uzivali a Indovia na nich zarabali.
Druhy den sme si prenajali skuter a vyjednali dobru cenu (600 Rs/na 5 dni). Ak tu clovek nechce uzkostlivo setrit prenajatie motorky je v Goa velmi uzitocna vec. Mozete navstevovat rozne plaze, pozriet si ine zaujimave miesta ci navstivit znamych v inej casti Goi. To sme presne druhy den urobili...
Marian, volby a hlavne minimesto...
Na obed sme sa vydali do Panaji - hlavneho mesta statu. Ma priblizne 100.000 obyvatelov a je to prijemne pokojne mestecko plne uzkych uliciek, krasnych starych domov hyriacimi pestrymi farbami.
V Panaji nas cakal Marian, ktory si v Bombayskej pracovni zabudol nohavice a tricko. My sme mu ho teda vyzdvihli a dohodli sa, ze sa niekde v Goa stretneme a dame si spolu miestne lacne pivo. Na polceste z Arambolu sme zistili, ze sme jeho veci zabudli v chatke - to pradlo je asi zacarovane zabudacim zaklinadlom :)
V Panaji boli volby a vtedy sa bohuzial alkohol nepredava. Tak sme si po ceste kupili rum, kolu tam snad predavat budu :) Hned po prekroceni mosta do Panaji sme spozorovali kolonu trubiacich vozidiel oslavujucich svojho vitaza volieb. Hura!
Aby sme sa v noci nemuseli na skutri trepat 30 km naspat do Arambolu, nasli sme si najlacnejsiu a asi aj najskaredsiu izbu v Panji. Zo smutkom sme si spomenuli na nasu trojnasobne lacnejsiu arambolsku bambusovu chatku a vydali sa obzriet si mesto.
Podvecer dorazil aj Marian so svojim stazovym exkolegom (Anglicanom) a spolu sme sa vydali do miestneho parku pri vode, kde sme klabosili a popijali rum s kolou.
Old Goa
Dalsi den sme sa vybrali obzriet si Old Goa, hlavne mesto niekdajsej portugalskej spravy. Je to zoskupenie starych kostolov obklopene zelenymi parkami. Goticku SE Cathedral zacali stavat v r. 1562 a patri Dominikanom. Zaujimavy bol aj kostol s klastorom Sv. Frantiska z Assisi, ktoreho dlazka je pokryta nahrobnymi kamenmi. Basilica of Bom Jesus obsahuje zachovale a vystavene (!) pozostatky Sv. Francisa Xaviera, ktory v polovici 16teho storocia siril krestanstvo po portugalskych koloniach v Azii. Miesto bolo plne dalsich mensich i vacsich kostolov, ruin, ako aj turistov a stankovych predajcov vody, zmrzliny a vsakovakych svatych obrazkov, krizikov a ruzencov.
Anjunske trhy a Holi
V nedalekej Anjune su kazdu stredu siroko-daleko vychyrene trhy. Turisti tam nakupuju oblecenie a suveniry, tak sme si toto pestre panoptikum nechceli nechat ujst.
Na stredu tiez pripadol sviatok Holi, indicky novy rok nazyvany aj ako sviatok farieb. V ten den po sebe Indovia hadzu farbu v tekutej alebo praskovej forme, a aj ked to niekde obcas prezenu, je to celkom mily festival zapadajuci do farebnej indickej scenerie.
Obleceni do starych nepotrebnych veci, ktore by sme po pripadnom utoku farbami mohli v klude zahodit, sme vysadli na nasho oceloveho tatosa a uhanali do Ajnuny. Po ceste sa nas snazili deti a zenicky zastavit, nafarbit a vypytat si "holi baksis" niekedy aj vo vyske 100 rupii. Neuspeli ani s farbenim, ani s baksisom... tentokrat. Zatial co Polka ochranilo nekompromisne nie zakazdym ked sa priblizil niekto s farbami, Stanka uz na obed vyzerala ako farebny papagaj :)
Trhy boli naozaj velke a pestre, no v celku predrazene. Ak sme o nieco mali vazny zaujem, dohadovanie o cene nas stalo vela sil a trpezlivosti. Poobede sme sa stretli s Marianom, ktory tam aj so svojim kamaratom dofical na skutri a konecne sme mu odovzdali jeho Bombayske pradlo. Rozlucili sme sa a po ceste "domov" sme sa este zastavili okupat na jednej z najkrajsich plazi -Vagator, plnej skal, utesov a paliem.
Arambolske kvasenie...
Posledne dva dni sme uz len kvasili v Arambole, kupali sa v mori ci v malom sladkovodmom jazere, vecer popijali drinky a vychutnavali dobre jedlo. Ako sme si uz zvykli (a ani trosku nas to neprekvapilo) na ulici v Arambole sme stretli Terryho a jeho anglickeho kamarata Mikea. Stretli sme tam aj sympaticky polsky parik, ktory sme stretli uz v hoteli v Bombay. Su mimo domoviny uz 4 roky, ktore stravili pracou v Australii a potom cestovanim po juhovychodnej Azii.
Cas dvihnut kotvy...
Goa je miesto, kde clovek zapadne na dlhe tyzdne a ani si to neuvedomi. No kedze nas cestovatelsky cas sa neuprosne krati a my chceme toho este tolko vidiet, dali sme si velky pozor aby sa to nestalo aj nam. Nasim dalsim cielom bolo Hampi a kedze sme si zvolili cestu rannym vlakom z Madgaonu, museli sme tam aj prespat. Rano sme dali Goi zbohom. No s nadejou, ze raz sem prideme na par tyzdnov stravit pokojnu dovolenku...
Vasi cestovatelia
Polko & Stanka
Fotogaléria
