India.sk › Zápisník India 2006
16. Diu
26. februar az 3. marec 2006
Napriec Gujaratom
Z maleho mesta velkeho vyznamu, Palitany, sme sa zavcas rana vybrali na cestu na ostrov Diu. Smer: najjuznejsi cip Gujaratu. Povodna cesta mala trvat podla nasich odhadov 6 hodin, no zmenila sa na nekonecne cestovanie lokalnymi autobusmi, unavne cakanie kvoli dvojhodinovemu meskaniu v dedine, kde bieleho turistu v zivote nevideli a nakoniec sme mali "stastie" aj na pokazeny autobus. Ale nie je sa co cudovat, pretoze pri technickom stave tunajsich vozidiel verejnej dopravy to nie je vobec nic vynimocne. Cely den sme tak stravili na cestach, necestach a do vytuzeneho Diu sme dorazili az neskoro poobede. Na dobre ubytovanie sme mali stastie az na stvrty pokus. Diu nie je prave najlacnejsia destinacia pre travelerov, a tak sa cena za izbu pohybovala od 200 do 500 rupii. Nas Super Silver Hotel ponukal rovnaku a dokonca aj nizsiu cenu (250 Rs) ako dalsie odporucane miesta, no svojim standardom siahal minimalne o dve hotelove hviezdicky vyssie. Nasa izba bola v novej nadstavbe hotela, mala vlastnu kupelnu a extra TV! Jednoznacne patrila k tym najlepsim co sme v Indii zazili. Na kablovke dokonca davali finale olympijskeho hokeja :)
Rajsky ostrov Diu
Diu je maly a prijemny ostrov na juhu Gujaratu, ktory ma zvlastny status nezavisleho uzemia a v mnohych pripadoch sa vymika indickym pravidlam. Do r. 1961 bol totiz portugalskou koloniou a tak jeho davna minulost je este stale vsade pritomna.
Nas si ostrov ziskal svojimi uzkymi ulickami s krasnymi farebnymi domami postavenymi v kolonialnom style, ziarivobielymi kostolmi, majestatnou pevnostou, do tmy svietiacimi majakmi, pokojnymi plazami, prijemnou morskou klimou, vybornymi morskymi specialitami a lacnym pivom. Este aj domaci obyvatelia svojim pohodovym pristupom dokonale zapadali do tohto obrazu raja. Aby sme mohli lepsie spoznat cely ostrov (11x3km) a mali vsade blizko, rozhodli sme sa prenajat si moped za 125 Rs/den.
Hned sme sa vybrali na juh ostrova a popri utesoch sa postupne dostali k piesocnatym plazam. Najznamejsia a pre indickych turistov najoblubenejsia je Nagoa beach, v blizkosti ktorej je niekolko vychyrenych resortov a restauracii. Pre travelera vsak nic pozoruhodne, takze sme si nasli malu tichu plaz a bez zvedavych pohladov domorodcov sme konecne okusili studene, mutne Arabske more. Och, ako nam to v takej horucave dobre padlo :)
Za zmienku stoji aj rybarska osada Vanakbara na juhozapadnom okraji ostrova, ktora nas takmer odradila svojou nevabnou rybiou aromou. Vdaka cigaretam a fotakom sme sa spriatelili s miestnymi stavbarmi drevenych lodi a rybarmi. Na ranny lov nas vsak nezobrali, no pravdupovediac, ani sme sa moc nepytali. Jedinecnym zazitkom vsak mohlo byt vykladanie ulovku a rybi trh v dedinke Dhokla. Na to sme vsak uz nemali ani nos ani zaludok.
Mesto Diu je v severnej casti ostrova, na ktoreho cipe je zdarma pristupna velka zachovala Portugalska pevnost. Zo strielni na hradbach este stale vykukali starobyle kanony a mierili na vsetky strany, akoby cakali na utok z mora. V pevnosti sme mohli vidiet pozostatky vaznic a maly zbombardovany kostol s nahrobnymi kamenmi. Na malom ostrovceku vedla pevnosti svietil biely majak a ukazoval cestu Polkovmu klobuku, ktory mu z hlavy do mora sfukol ranny vanok. Esteze si v Rajastane kupil dva :)
Na dalsom malom ostrove bola postavena vaznica Fortim do Mar - taky mini Alcatraz. V meste sa nachadzalo niekolko snehobielych kostolov. V St. Paul Church sluzili pravidelne omse a bola tam klastorna skola. Z kostola St. Thomas, umiestnenim na malom kopceku, sa stal hostel a miestne muzeum soch a reliefov s nabozenskou tematikou. Z dalsieho bola zasa nemocnica.
Kusok za mestskymi hradbami sa nachadzaju jaskyne Naida caves, z ktorych Portugalci cerpali material na stavbu domov a pevnosti. Hned vedla bol gycovy umely vodopad, no vody v nom nebolo ani za naprstok...
Vsade sa motkali pripitucki Indovia, ktori pokukovali po zapadniarkach ci uz v meste alebo z dialky na plazi.
Nase mlsne jazycky...
Diu bol pre nas aj kulinarsky raj, i napriek tomu, ze Polko mal 2 dni crevne prehanky a jedol iba banany, capaty a ryzu. Stanka si dala dobru rybku a Serge, ktory s nami stale putuje mal rybu ci morske potvory aj 2-3 krat denne. Stale sa rozplyval nad tym, kolkonasobne viac by za podobne jedlo zaplatil v Kanade :)
Studene a hlavne konecne lacne pivo padlo vhod za kazdym dobrym jedlom, no kvoli nasej motorizovanej preprave sme to radsej neprehanali :)
Diu bol proste jeden krasny patdnovy relax (dost daleko od indickej reality show), z ktoreho sa nam odchadzalo tazko, no vidina dalsich zazitkov nas predsa len popohnala vpred - tentoraz do Aurangadabadu...
Stanka & Polko
(popisky k fotkam este doplnime...)
Fotogaléria
