India.sk › Zápisník India 2006
4. Na dotyk k Taj Mahalu
19. a 20. januara - den 4. a 5.:
Konecne sme sa dostali z Dili! Na cestovnom listku deklarovana dva a 1/2 hodinova cesta vlakom trvala o hodinku dlhsie :) a tak sme pozorovali okolie trate. Popri nej sa nachadzaju vacsinou tie najchudobnejsie slumy v osade alebo meste, ktore su mnohokrat horsie ako nase ciganske osady na severe Slovenska. Ludia tu ziju v dost drsnych podmienkach, v tesnej blizkosti velkych skladok odpadu, na ktorych sa pasu domace zvierata a hraju deturence. O chvilu tuto sceneriu vystriedali zelene ryzove polia a pracujuce zenicky na nich. No ale cestovanie vlakom v Indii ma mnohe tvare a to je na velmi dlheee dlhe rozpravanie (pokusime sa nabuduce, po nejakej 20 hodinovej ceste:) Po prichode do Agry sme sa ubytovali v hoteliku Shanti, z ktoreho stresnej restauracie je asi najlepsi vyhlad na Taj Mahal. A tak sme obetovali skoru veceru za drahe turisticke ceny aby sme si vychutnali ten pohlad - Taj v dialke ziaril ako biely diamant. (obr.: 1 a 2) Zistili sme, ze si ho vsak nasledujuci den nepozrieme ako sme mali v plane, pretoze v piatky je zavrety. Nevadi, nie je to jedina zaujimava vec v okoli ...
Fatehpur Sikri
Druhy den sme sa teda vybrali inam, pozriet si 40 km vzdialeny historicky komplex Fatehpur Sikri. Riksou sme sa zviezli na autobusovu stanicu a tam sme len tak-tak chytili autobus. Hodinova cesta nas vysla na 17 Rs a neverili by ste, kolko Indov sa do busu dokaze naskladat. Kazdemu, kto frfle na nase preplnene autobusy odporucame navstevu Azie :) Cestu sme si kratili s malym dietatom, ktoremu sme kreslili rozne veci a ono nam hovorilo ich nazvy po anglicky.
Fatehpur Sikri je opevnene mesto, ktore dal postavit cisar Akbar. Bol a stale este je velmi oblubeny ... ludia ho mali radi lebo mal 3 rozne zeny, kazda z nich bola ineho nabozenstva (muslimka, hindka a katolicka) a on sam veril, ze vsetky nabozenstva vedu k jednemu bohu ci k tej istej pravde. Komplex pozostava z hradieb, Velkej mesity a pevnosti s palacmi(podobnej tej v Dili aj v nedalekej Agre, ktore dali postavit Agbarovi nasledovnici). Vybrali sme sa teda najskor do mesity. Pri jej schodoch sa na nas vrhli rozni sprievodcovia. Jeden po informacii, ze sme zo SR vytiahol vizitku cloveka z Phillipsu z Novych Zamkov s tym, ze on nam ho odporuca. Zdvorilo sme odmietli :)
V mesite sa nas ujal mlady muz, ktory mal preukaz a povedal, ze tu studuje historiu a ze rad nam to tu ukaze a peniaze nechce - no jasne :) Ale kedze bol mily a nevtieravy, tak sme suhlasili. A dobre sme urobili. Bez jeho vykladu by sme o mesite (obr. 4 - 7) ako aj o celom komplexe dnes nevedeli skoro nic...
Po vycerpavajucej prehliadke mesity sme sa rozhodli, ze do pevnosti za vstupne 260 Rs nepojdeme, pretoze od prichodu do Indie by to uz bola tretia a pravdepodobne aj navlas rovnaka pevnost. Pred rozluckou s nasim sprievodcom (dali sme mu zalozku s obrazkom Michalskej brany a 50 Rs) nam este doporucil pozriet si ruiny stareho mesta, ze su mozno zaujimavejsie ako cela pevnost. A boli! Dokonca to neboli az take ruiny (obr.: 8-16), bol tam vydlazdeny kamenny chodnicek, rozne stavby (kupele, brany, namesticka, obytne budovy a kadeco co sa nedalo identifikovat). Stretli sme tam 2 chlapcov, ktori za poplatok 50 Rs skakali do bazenu s nechutne zelenou vodou. Pokrikovali na turistov co boli nad nimi, hore v pevnosti, ze ked im hodia 50 Rs, tak skocia (obr.: 15)... Ponukali to aj nam ale Stanka skonstatovala, ze by im radsej dala tie peniaze za to, ze neskocia :) Po tom ako sme ich tam nechali sme uz iba poculi ako sa dohaduju s turistami hore v pevnosti a za par sekund aj velavravne zabacie "clup" :)
Po ceste nazad nas uctivo usadili do autobusu dopredu (sedadla vpredu su v Indii obcas vyhradene pre zeny a tu aj pre turistov), no to bola chyba! Motor tam hucal, klakson, ktory vodic (obr. 17) pouzival viac ako nepouzival mal zvuk lodnej truby a vedla nas si sadol diskusie chtivy doktor, ktory stale nieco rozpraval a pytal sa. Marne som mu vysvetloval, ze nepocujem... Nakoniec mi pozrel na ruku a povedal, ze od polovice 2006 do polovice 2007 pridem k velkym peniazom a vystupil :) Konecna bola pre nas vykupenim a hluk ulice oaza ticha :)
Vecer sme sa vybrali opacit sladkosti v miestnom bazare (rozumej splet uliciek kde sa predava kadeco - aj ked podla tejto definicie je bazarom cela India :-). Nasli sme obchodik kde vyrabali zname sladkosti, do ktorych ked sa zahryznete, mate pocit akoby ste jedli nieco, v com dokazali 100nasobne skoncentrovat sladkost cukru a ten vam nakoniec lezie von kadym porom v tele :)
Dali nam ochutnat 3 male kusky, chceli za ne 20 Rs ale ked som ich po dojedeni ponukol cokoladou, dali nam konzumne zdarma :) Zabavne bolo, ze ked sa Stanka snazila hygienicky (na papierovom taniery prilozenou palickou) rozpolit jednu dobrotu, majitel obchodu sa na ten zapas uz nevedel pozerat, schytil sladkost do ruky a prilozil jej ju k ustam. Nezostavalo nic ine ako sa zahryznut :) Vsetci sme sa na tom dobre pobavili ale vecer na izbe sme sa pre istotu dezinfikovali domacou slivkou :)))
Namaste!
Stanka & Polko
P.S.: Nabuduce o navsteve Taj Mahalu!
POZOR, UZ NAM FUNGUJE NA STRANKE AJ ODKAZOVA SCHRANKA!!! Staci kliknut v pravo hore na linku "NAPISTE NAM ODKAZ" a zanechat nam spravu (bez interpunkcie).
Fotogaléria
